OVEČKIN DENNÍK

27.08.2010 14:37

Záznam z dobrodružnej cesty mamičiek a detičiek do sveta

 

Nedeľa 8. augusta 2010

Motor vrčí, dvere sa zatvárajú a autobus sa dáva do pohybu. Konečne sme sa dočkali ! Vyrážame na dlhú dobrodružnú cestu do cudziny, a to bez oteckov. Máme pasy, batohy, kufre, kočíky, hračky – proste všetko potrebné, aby sme prekonali nástrahy neznámeho sveta.

Nezablúdili sme a šťastne dorážame do cieľa. Sme v Čechách, v Starom Měste neďaleko Uherského Hradišťa. Prvá komplikácia: ubytovanie ešte nie je k dispozícii. Nevadí, nás taká maličkosť nerozhádže. Mohli by sme síce použiť našu tajnú zbraň – zborový krik, vreskok a plač, čo by určite pomohlo doterajším hosťom v rýchlejšom odchode ... ale čo keby ušiel aj personál? Vyrážame radšej na prieskum okolia. Aj počasie nás presviedča, že sme v cudzine; je tu akosi teplejšie. Tí, čo sa teplo obliekli sa potia, pretože náhradné oblečenie máme ešte zbalené v kufroch. Po prechádzke sme unavení a smädní. Objavuje sa komplikácia číslo dva: dostať sa k vode či inému nápoju niekedy trvá trochu dlhšie než sú deti ochotné čakať. Veru, dobrodruhovia, niet nad vlastné zásoby.

A máme izby. Môžeme sa nasťahovať, vybaliť si veci, umyť sa a prezliecť. A potom, hurá na večeru !

Kto si myslí, že večerou sa všetko končí, je na omyle. Nemôžeme si predsa nechať ujsť kúpanie v bazéne. Zatiaľ čo mamičky zjavne dávajú prednosť vírivke s teplou vodou, deťom sa oveľa viac páči bazén, v ktorom môžu plávať, špliechať a skákať do vody. Nechýbajú ani sauny, ale voči tým sú niektorí drobci podozrievaví. Svoju nechuť k čudnej horúcej miestnosti plnej pary dokážu dať najavo aj poriadnym revom. Žeby im to pripomínalo rozprávku o perníkovej chalúpke a pec, v ktorej skončila ježibaba?

Vykúpaní a unavení sa konečne dostávame do postelí. I keď sa zdá, že predstavy mamičiek a detí o pohodlí môžu byť dosť odlišné. Tak sa môžeme dočkať aj reakcie : „Mami, tá posteľ sa mi nepáči. Môžem radšej spať na zemi ?“

 

Pondelok 9. augusta 2010

Nezabudnite sa ráno poriadne najesť, budete to potrebovať. Vyrážame za novým dobrodružstvom – plavbou na lodi. V prístave na nás loď už čaká, zostáva  len nastúpiť a môžeme zdvihnúť kotvu.

Plávame po Baťovom kanáli a absolvujeme plavbu cez plavebnú komoru, kde zdolávame výškový rozdiel medzi hladinami vody 2,85 až 3 m; druhý najväčší na kanáli. Loď je uzavretá v plavebnej komore a napúšťaním či vypúšťaním vody v komore sa vyrovnajú hladiny a loď môže pokračovať v plavbe. Na lodi nás zastihuje dážď, dokonca musíme vylievať aj vodu z lode. Našťastie sme sa nepotopili, ani pirátov sme nestretli a vraciame sa šťastne do prístavu.

Po obede a oddychu vyrážame doplniť zásoby. Už žiaden nedostatok vody, či obľúbených maškŕt ! Kúpa hračky je povinná. Vraciame sa akurát na večeru a pochutnávame si na krupicovej kaši.

Čo s načatým večerom ? Predsa zabaviť sa na poriadnej diskotéke. A keďže je pekné počasie, je to diskotéka pod holým nebom. Celé to završujeme kreslením kriedami na chodník.

 

Utorok 10 augusta 2010

Pre veľký úspech si dnes doobedu zopakujeme kúpanie v bazéne. Kto nechce do vody, môže oddychovať alebo sa ísť prejsť a navštíviť cukráreň.

Poobede nás čaká archeoskanzen Modrá, kde si môžeme pozrieť ako vyzeralo opevnenie z dôb Veľkej Moravy a v akých príbytkoch žili starí Slovania v 9. storočí. Pamätáte si ešte povesť o Svätoplukových prútoch ?

Deti sú fascinované najmä zvieratkami, ktoré sa volne pohybujú po areáli. Môžu si pohladiť kozičky, či dokonca sa na jednu aj posadiť. A čo tak ponaháňať sliepky ? Prasiatko najprv vzbudzuje rešpekt, ale nakoniec radšej uteká z dosahu. Cap sa nedá, ukazuje, že má rohy a vie nimi aj trkať. Somárik vraj hryzie, tak ho nik neotravuje. Ešte prestávka na posilnenie medzi drevenými zvieratkami – predsa len sú bezpečnejšie, a najmä nezožerú nám desiatu – a vraciame sa z Veľkej Moravy späť do prítomnosti.

Ešte navštíviť ihrisko, či oddýchnuť si a môžeme ísť večerať. Nechce sa vám spať ? Tak sa pridajte k nám na bublifukovej párty. Kto urobí najviac bublín ? A kto najväčšiu ? Až po zlikvidovaní bublifukových zásob môžeme ísť spať.

 

Streda 11. auguste 2010

Pozor, pozor! Hľadajú sa odvážlivci, ktorí sa nezľaknú poriadneho dobrodružstva ! Vyrážame na skutočnú pirátsku loď. Kotví pri vysokom majáku. Piráti nie sú doma, tak ju môžeme celú dôkladne preskúmať. Kapitán Jack tu zanechal lodný denník, takže mu tam napíšeme o našej návšteve.  Aby vedel, akých tu mal vzácnych hostí.

Deti absolvujú pirátsky výcvik. Žiadne sa nezľakne prekážok a náročných úloh a celý výcvik je zakončený spevom pirátskej hymny. Tí najodvážnejší môžu vyliezť aj na maják a pokochať sa výhľadom na okolie. Je to fakt výška, nič pre bojkov.

Nestačíme si ani oddýchnuť a hneď po obede vyrážame na Divoký Západ na ranč Nevada. Koní je tu dostatok, všetci si môžu zajazdiť do sýtosti. Ešte tak prísť na to, ako sa taký kôň šoféruje ... Tí naodvážnejší dokonca vyrážajú na koňoch za brány ranča. Že to nie je len tak pre hocikoho, dokazuje aj jeden pád z koňa, našťastie so šťastným koncom. Okrem koní si môžeme na ranči pozrieť aj lamy, somárikov či maličké prasiatka. A krásne malé zriebätko s mamičkou. Plní zážitkov sa vraciame späť do hotela.

Do večere každý trávi čas ako sa mu páči. Mamičky môžu relaxovať na masáži, niekto dá prednosť kúpaniu, iný pieskovisku a kofole. Po večeri sa ešte deti môžu vyblázniť s bublifukom (predsa len niečo po včerajšku zostalo), či kresliť kriedami na chodník. Na záver každé dieťa dostáva medailu.

Končíme ? Vôbec nie ! Detičky zaspávajú a mamičky sa stretávajú na chodbe a spoločne si užívajú posledný večer. Čaká nás posledná noc pred balením a odchodom domov.

 

Štvrtok 12. augusta 2010

Máte dosť vody, lodí, pirátov i piesku v topánkach ? Tak pozor, dnes sa ide na hrad Buchlov! Kto by nezatúžil aspoň na chvíľu byť princeznou či princom, prejsť sa po hradnom nádvorí, siahnuť si na skutočné rytierske brnenie a meč, alebo nakuknúť do hladomorne ?

Plní dojmov absolvujeme ešte posledný obed, rozlúčime sa s hotelom, ktorý sa na päť dní stal naším prechodným domovom, dobalíme posledné veci a autobusom sa vydávame na cestu domov.

Sláva nášmu výletu, nezmokli sme, už sme tu! Uhádnete kto na nás čaká? Predsa netrpezliví a nedočkaví oteckovia, trochu aj s obavami ako sme to bez nich zvládli. To je radosti a zvítavania! Hlavne detičky sa nevedia od mužskej časti rodiny odtrhnúť. Ale priznajme, že aj mamičkám ich polovičky chýbali.

Takže tatkovia, poriadne si nás užite, kým nevyrazíme na ďalšiu výpravu.

 

Autor: Aďka Trokanová